SYSTÉM V KŔČI

Zapíšte si to za tie vaše biele goliere,

kým vy žeriete steaky, národ skapína v nedôvere.

Netreba mi funkciu, aby som videl ten hnus,

poslal som drobné žene, pre ktorú je život len kus...

...kus utrpenia, kým vy riešite tendre a percentá,

jej chlap tam stojí zlomený, v očiach len prázdnota svätá.

To nie je žobrák, ty parazit v drahom saku,

to ty si mu ukradol dôstojnosť a hodil ho do vraku.

Chorý prosí o prežitie? To je vizitka tvojej vlády,

kým si mastíte vrecká, my tu počítame pády.

​

Ľudia si pomáhajú, lebo vy ste totálny odpad,

nechali ste chorých hniť, spálili ste každý dopad!

Rešpekt je čin, nie tie vaše zvratky v telke,

národ už ledva dýcha, kým vy sedíte v perle!

Sľuby sú popol, realita je tvrdý betón,

ste len prázdne schránky, čo sa hrajú na zákon!

​

Hádžete nám omrvinky ako túlavým psom,

vraj „verejné dobro“, no chorý doma bojuje so snom.

Snom o liekoch, o jedle, o jednom kľudnom dni,

vám je to u prdele, kým vám cinkajú výplaty a sny.

Kde je tá česť? Kde je ten váš slávny štát?

Keď má človek raka, musí sa o pomoc báť?

Toto nie je stres, toto je čistý teror zhora,

vystravovať vlastných ľudí – to je vaša čierna hora.

História vás odpíše, vymaže tie vaše mená,

ostane len hnev a táto skurvená scéna!

​

Kašlem na slávu, toto je pľuvanec do ksichtu,

štát je v rozklade, cítiť tú hnilobu a pýchu.

Keď sa chudoba skladá na život, kým vy kradnete v tichu,

tak je tu niečo kurva zle – a my strácame pýchu!

Zobuďte sa, kým vám ten hnev nepríde zaklopať na dvere