Vlčia krv

Ľudia ti povedia „máš ma“, a pritom čakajú, kedy padneš.

Hrajú sa na priateľov, no sledujú, kde si slabá.

Usmievajú sa do očí, a za chrbtom kujú, čo sa im hodí.

Zrada je pre nich hra, lož je nástroj, a masku nosia lepšie než svoju tvár.

Zvieratá takto nefungujú.

Vlk sa na nič nehrá — buď ťa berie, alebo nie.

Ak ťa berie, stojí pri tebe aj vtedy, keď všetci utečú.

A práve preto im verím viac než ľuďom —

aspoň vieš, na čom si.

---

Stráž si chrbát, nie pred vlkom — pred človekom.

Zver cíti tvoju dušu.

Človek cíti len tvoju slabosť.

Ja dôverujem vlkom, nie ľuďom.

Oni neklamú.

Oni nezradia.

Oni neuhnú, keď príde tma.

Videla som ľudí, čo sa tvárili jak bohovia,

no skutkami boli len tieňmi bez cti.

Sľuby im tečú z úst ľahšie než voda,

ale keď máš padnúť, nechajú ťa tam ležať.

Vlk ti nehrá divadlo.

Nerobí zo seba niečo, čo nie je.

On buď je s tebou — alebo proti tebe.

A to je úprimnosť, ktorú človek nikdy nedá.

Ľudia sú hlasní, keď je všetko dobré,

no ticho zostane iba vlk, keď stojí pri tebe v boji.

zradí skôr než príde búrka.

Zver je verná, človek je vypočítavý.

Ja verím len vlkom —

lebo v ich krvi je pravda,

a v ľudskej krvi je lož.