Kým sa naučíme kráčať

(1. sloha)

Každý deň je nová cesta,

niekedy hladká, inokedy trnistá.

Padajú nám sny aj srdce k zemi,

no stále stojíme, stále sme tu my.

(predrefrén)

Keď tma sa tlačí, a silu berie,

tak najviac rastieme… v tej najväčšej búrke.

(refrén)

Výživové musíme prekonať veľa prekážok,

aby sme vedeli, kto vlastne sme.

Až keď nás život trošku zlomí,

zistíme, že sme silnejší, než si myslíme.

Musíme padnúť, aby sme vstali,

musíme skúsiť, aby sme vedeli…

že prekážky sú len mosty k nádeji.

(2. sloha)

Niekedy bolí aj vlastný tieň,

a cesta domov vyzerá tak ďaleko.

Ale v srdci horí malý plameň,

čo čaká, kedy rozhorí sa veľkou iskrou.

(predrefrén)

A keď máme pocit, že už nevládzeme,

práve vtedy sme najbližšie k víťazstvu.

(refrén)

Výživové musíme prekonať veľa prekážok,

aby sme vedeli, kto vlastne sme.

Až keď nás život trošku zlomí,

zistíme, že sme silnejší, než si myslíme.

Musíme padnúť, aby sme vstali,

musíme skúsiť, aby sme vedeli…

že prekážky sú len mosty k nádeji.

(záver – pomalšie)

A keď príde deň, čo nás skúšať prestane,

pochopíme, že všetko malo zmysel…

lebo sme to zvládli.