Inventúra

Hovorili nám, že dobro sa vždy vráti,

no v realite sa v ňom človek skôr stratí.

Investuješ city, čas a všetku snahu,

a potom zistíš, že pre nich máš nulovú váhu.

Sme pre nich len „služba“, kým nás potrebujú,

kým z nás vyciciavajú to, čo sami nemilujú.

Podáš im ruku, zožerú ti celé vnútro,

a keď si na dne, zrazu je u nich pusto a smutno.

Nie sú to priatelia, sú to len tieňoví hráči,

čo zmiznú hneď, ako tvoje svetlo už nepostačí.

​

Poznáš to – ten pocit, keď si záchranná brzda,

všetci ťa volajú, keď je situácia hnusná.

„Si poklad,“ vravia, kým im tečie do topánok,

no keď tečie tebe, nedoprajú ti ani spánok.

Zrazu sú busy, zrazu majú vlastný svet,

na tvoju pomoc odpoveď? Žiadna, proste jej niet.

Vďačnosť je mŕtva, dnes sa nosí len prospech,

brať a nič nedávať – to je ich hlavný úspech.

​

Dnes robím inventúru, čistím si zoznam,

polovicu z vás už viac radšej nepoznám.

Lebo byť „dobrý“ neznamená byť hlúpy,

moja duša nie je tovar, čo si niekto kúpi.

​

Zatváram kohútik, zdroj práve vyschol.

Hľadajte si inú obeť, kým ste ešte v rýchlo.

Ostávam sám/sama, ale aspoň v čistom,

bez parazitov na mojom mieste istom.