Menej ako nič

Lásky je málo...

V meste, kde každý len uteká.

Povedz mi, kde si sa stratila?

​

​Sledujeme displeje, no nevidíme do očí,

svet sa krúti rýchlo, kým sa hlava zatočí.

Máme tisíc priateľov, no nikto nezdvihne phone,

keď ticho kričí v izbe a ty ostávaš v nej sám.

Hľadáme ju v lajkoch, hľadáme ju v noci,

no cit je dneska lacný, sme v digitálnej moci.

Prázdne slová, prázdne sľuby, prázdne dlane,

staviame si múry, potom plačeme nad ním.

​

​Lásky je málo, je jej menej ako nič,

mrazivé ráno, v duši zostal len bič.

Chceme brať všetko, no nevieme nič dať,

v tomto cudzom svete sa učíme len báť.

Lásky je málo... tak mi ju vráť.

​

​Dneska je „love“ len hashtag pod fotkou,

skutočné puto skončilo niekde za bodkou.

Každý chce víťaziť, nikto nechce pochopiť,

že bez kúska tepla sa v tom mraze musíme utopiť.

Stačí jeden úsmev, stačí jedna veta,

možno by sa zmenila celá táto planéta.

No my radšej skrolujeme, hľadáme chyby,

kým nám pomedzi prsty unikajú všetky tie sľuby.

​

​Možno sme len zabudli, ako sa to robí...

Otvoriť srdce a zahodiť tie zlosti.

Len jeden kúsok, len malý plameň,

nech sa to srdce nezmení na kameň.

​

​Lásky je málo, je jej menej ako nič,

mrazivé ráno, v duši zostal len bič.

Chceme brať všetko, no nevieme nič dať,

v tomto cudzom svete sa učíme len báť.

​

​Lásky je málo...

Skús ju nájsť v sebe.

Skús ju dať mne.