som tá, čo odchádza (v štýle Ella)
(1. sloha)
Zase ticho medzi nami hrá,
slová studené, jak november v nás.
Hovoríš mi, že sa nič nedeje,
no tvoje oči klamú, viem, že vieš.
(Predrefrén)
Mala som dosť tvojich hier,
láska nemá byť len cieľ,
viac ma nebaví ten tieň,
čo z lásky robí klamný sen.
(Refrén)
Ja som tá, čo odchádza,
už neprosím, nečakám,
z tvojich sľubov, čo nič neznamenali,
zostali len prázdne rána.
Ja som tá, čo odchádza,
srdce pália tvoje klamstvá,
už nechcem bolieť, nechcem strácať,
teraz viem – kto som ja.
(2. sloha)
Pamätáš, hovoril si “navždy”,
a ja hlúpo verila tým pravdám z plastu.
Teraz viem, že city bolia len,
keď miluješ viac, než ten druhý chce.
(Predrefrén)
Z tvojich slov mám iba dym,
čo dusí dušu, berie kým,
a keď sa ráno pozriem v zrkadlo,
vidím ženu – nie tvoje zlo.
(Refrén)
Ja som tá, čo odchádza,
už neprosím, nečakám,
z tvojich sľubov, čo nič neznamenali,
zostali len prázdne rána.
Ja som tá, čo odchádza,
srdce pália tvoje klamstvá,
už nechcem bolieť, nechcem strácať,
teraz viem – kto som ja.
(Bridge – jemne, vokálne vrstvy)
A keď sa znova stretneme,
len sa pousmejem, nič viac...
lebo z lásky, čo pálila,
ostal len prach.
(Záver – silno, s beat dropom)
Ja som tá, čo odchádza,
už viem, kto som,
už viem, čo chcem...
a bez teba dýcham lepšie,
lepšie než kedy predtým.