Keď jazdíme

Keď padne noc, mesto ticho dychčí,

vyrážame spolu – jak vlci, nič sa nepýtaš, ideš so mnou rýchlo.

Svetlá blikajú a asfalt sa leskne,

a hneď vieš, že dnes to znova bude presné.

Keď jazdíme my, všetci sa nás boja,

či sú ulice prázdne, alebo plná zóna.

Cítim tvoj pulz keď vibruje celá karoséria,

my dvaja – to je sila, ktorú nikto nezastavuje, ver mi, séria.

Sme ako tieň čo sa v tme spája,

keď prejdeme, každý automaticky uhýba.

Není to silou, ale tým jak žiariš,

každý pozrie dvakrát, keď oknom hlavou mávneš.

Motor reve, hudba hrá – beat nám drží tempo,

prechádzame mestom, jak keby sme mali svoje impérium.

A keď sa pozrieš na mňa, viem, že si pripravená,

celá noc je naša – a atmosféra napnutá jak struna, naplnená.

Keď jazdímeee… svetlá pred nami miznú,

všetci ustupujú, lebo cítia našu víziu.

Keď jazdímeee… noc sa pred nami klania,

sme vlna čo sa valí, sila čo sa nezastavuje – chránená vlastným znamením.

Hovoríš, že keď letíme, cítíš sa ako kráľovná,

a ja zas kráľ, čo má po boku presne tú, čo mu pasuje na rameno nádherne.

Tvoje oči v tme – žiaria ako iskry,

a ja viem, že táto jazda bude zapísaná v pamäti navždy.

Cesty sú naše, vietor ti veje do vlasov,

šumí ti do uší ako keby rozprával svoj hlasom.

Nech si hovorí kto chce, že to je len noc,

my vieme, že toto je viac – je to naša spoločná moc.

Sme jak film, ktorý ide bez stopky,

žiadne brzdy, žiadne pokyny, iba beat a kroky.

A keď sa nad ránom zobudí celé mesto,

zistia, že sme prešli nocou a nechali stopu pevnú, tesnú.

Keď jazdímeee… cesta sa nám sama skláňa,

vietor šepká rytmus, čo v srdci stále hrá nám.

Keď jazdímeee… všetci cúvajú dozadu,

cítiť naše tempo – jak keby sme boli zrodení pre záhadu.

Keď dáš ruku na moju, cítiš ten prúd,

čo ide od motora až po náš vnútorný súd.

Noc je len pozadie – my sme hlavná scéna,

keď jazdíme spolu, žiariš – jak hviezda nebeská, večná.

A keď dorazíme tam, kde cesta končí,

vieme, že dôjde noc – no príde nová, v ďalší pondelok či nedeľu.

Lebo keď jazdíme my, všetci sa nás boja,

a pritom netušia, že je to len sila dvoch duší – čistá a silná, nezdolaná.