Ešte je skoro, mesto len pomaly vstáva,
no v mojej hlave sa už tvoja pieseň hráva.
Stačil jeden úsmev, tvoj pohľad letmý,
a zrazu sú svetlé aj tie najdlhšie noci.
Píšem ti správy, čo nikdy neodošlem,
v tvojom svete sa strácam, tam byť chcem.
Zabúdam dýchať, keď si tak blízko,
s tebou je nebo zrazu tak nízko.
Stačí mi kúsok tvojho smiechu v ušiach,
si všetko to dobré, čo nosím v tušeniach.
Láska je chaos, no s tebou má poriadok,
si môjho života ten najkrajší riadok.
Ty si ten dôvod, prečo sa usmievam do prázdna,
s tebou je každá búrka tak krásne jasná.
Láska je v tom, ako mi ruku do dlane schováš,
ako ma potichu, bez slov stále voláš.
Si môj východ slnka, môj nekonečný breh,
si v mojom srdci ten najrýchlejší beh.
Môžeme len tak kráčať bosí po tráve,
hľadať v tom obyčajnom niečo fakt pravé.
Netreba veľké slová, stačí, že si tu,
dávaš môjmu ránu tú správnu sýtosť a chuť.
Len ty a ja... v tomto tichom tanci.
Sme blázni, čo dostali v láske druhú šancu.
Mám ťa... a to mi stačí.