Untitled

Stojíš tam v chodbe, kabát už zapnutý,

vzduch v tejto izbe je zrazu tak zatuchnutý.

Hľadáš tie slová, čo majú to ukončiť,

no obaja vieme, že niet kam odbočiť.

Tvoj pohľad uhýba, skúmaš len podlahu,

ja nemám silu a ty zas odvahu.

​

Kľúče si položil na skrinku ku dverám,

ten kovový zvuk je všetko, čo teraz mám.

Žiadne „zbohom“, len tiché „tak idem už“,

do môjho ticha si vrazil ten ostrý nôž.

Ešte cítim tvoj parfum, čo vo vzduchu ostal,

stala som sa niekým, koho si len dostal.

​

Láska práve dotĺkla v tomto prázdnom byte,

všetko je jasné, nič nie je skryté.

Zostali sme stáť na opačných stranách,

s jazvami v duši a s chladom v dlaniach.

Tie dvere sa zavreli, ozvena doznieva,

niekto z nás odišiel a niekto tu umiera.

​

Ešte chvíľu počujem tvoje kroky na schodoch,

potom len ticho, čo vládne v dvoch svetoch.

Chcela som zakričať, nech ešte zostaneš,

no viem, že v mojom náručí už len vychladneš.

​

Cvaknutie zámky... a potom už nič.

Len prázdna izba.

Len tento bič.