Ozveny dobrá

Dala si všetko, čo v tvojom vnútri tlejalo,

kým v jeho rukách tvoje svetlo zhasínalo.

Pýtaš sa v tichu, kde sa stala chyba,

prečo tá úprimnosť tak veľmi bolí a chýba.

Chcel si byť prístavom v búrke cudzieho dňa,

no ostala si v mraze, celkom sama a dná.

​

Nikdy neľutuj, že tvoje srdce je čisté a zlaté,

aj keď je dnes jazvami hlboko popretkávané.

To zlé, čo prišlo, u nich navždy zostáva,

tvoja dobrota je krídlo, čo ťa z prachu vyznáva.

Ty si vyhrala tým, že stále vieš cítiť,

oni prehrali, lebo nevedia lúč svetla zachytiť.

​

Zneužiť nehu je zbraň tých, čo sú slabí,

čo hľadajú teplo, no nepoznajú sľuby.

Tvoje sklamanie je dnes tvojou školou,

no nenechaj si dušu spútať ťažkou smolou.

To, čo si darovala, sa ti raz vráti k dverám,

nie v slzách, ale v niekom, kto tvoj svet zmeria.

​

Nemeň sa kvôli tým, čo nevidia tvoju cenu,

nezamykaj dvere, len postav pevnejšiu stenu.

Tvoje srdce je dar, nie chyba v programe,

aj po búrke slnko v tvojej tvári zostane.

​

Neľutuj...

Ty si láska, oni sú len prach.

Tvoje srdce žiari... aj v týchto tmách.