Názov: Už to nie je ako predtým
(1. sloha)
Pýtaš sa, či sa hnevám,
vraj už to nie je ako predtým.
Nepíšem, nevolám, len ticho dýcham,
v tom tichu všetko cítim späť.
(refrén)
Nie, nehnevám sa, len som nezabudla,
ako si sa vtedy zachovala.
Keď bolí duša, čo verila v pravdu.
(2. sloha)
Kamarátstvo sa pomaly vytráca,
slová chladnú ako dážď.
Niektoré rany nezacelí čas,
keď ticho povie viac.
(refrén)
Nie, nehnevám sa, len som nezabudla,
že si tam stála – a nič neurobila.
Keď srdce volá o zázrak.
(mostík)
Možno si to len nechcela vidieť,
možno si sa bála povedať viac.
Ja som čakala tvoje slová,
no prišlo len ticho – a chlad.
(záver)
Nie, nehnevám sa, len už viem,
že nie všetko sa vráti späť.
Kamarátstvo sa pomaly stráca,
a s ním aj posledný sen...
už to nie je ako predtým. 💔 to máš pravdu a už ani nebude.....nestojí mi za to si naďalej písať z falošní kamarátom....