Som Slovenka, dcéra hôr,
kde vietor šepká starý vzor.
Naša krv je divoká,
jak rieka tichá, hlboká.
Hory strážia moje sny,
tam predkovia sú so mnou vždy.
V duši sila, v srdci hlas,
čo nesie sa cez celý čas.
Som Slovenka zo Slovenska,
hrdá žena, duša verná.
Srdce bije ako bubon,
za môj národ, za môj domov.
Som Slovenka – dcéra zeme,
čo sa nikdy nepodá zlú.
Voľná ako vlk vo vetre,
silná aj keď kráčam v strede tmy.
Naše hory – tichá sila,
každá skala príbeh píše.
Lesy dýchajú so mnou spolu,
keď kráčam po starom borovicovom lese.
Slovanská krv mi v žilách hrá,
volá ma noc aj úsvit dňa.
Nad hlavou búrky aj krídla vtákov,
ja stojím pevne – dcéra rodu bojovníkov.
Som Slovenka zo Slovenska,
hrdá žena, duša verná.
Srdce bije ako bubon,
za môj národ, za môj domov.
Vlk zavýja, mesiac stojí,
hlas mojich predkov stále chráni.
Kde raz padnem, tam vstávam znova,
lebo v mojom mene žije domov a česť.