Hlasy

Praješ si, aby nastalo ticho, aby mlčali, aby prestali. Praješ si, nech sa toto všetko skončí a oni utíchnu. A tak ležíš na posteli a upieraš pohľad do stropu. Postupne ťa ničia, cítiš ich pazúry, ako postupne trhajú tvoje vedomie. Vieš, že už nie je cesty späť...

Tie hlasy! Praješ si, aby utíchli. Aby ťa prestali ničiť, no ty to už vieš. Je pozde. Ich tichý sykot, to vábenie. Nech sa to skončí už, nech ti doprajú kľud, inak skončíš ty sám. Počuješ ich hlasy! Lákajú ťa do priepasti.

Postupne padáš na dno, nik to nevidí, nik si to nevšímá. Nik netuší, že pomaly, ale isto umieraš. Pozeráš sa do stropu, z očí slzy. Čakáš na moment, kedy ťa tá temnota konečne pohltí. Čakáš na moment, keď si tvoju dušu vezmú démoni.

Tie hlasy! Praješ si, aby utíchli. Aby ťa prestali ničiť, no ty to už vieš. Je pozde. Ich tichý sykot, to vábenie. Nech sa to skončí už, nech ti doprajú kľud, inak skončíš ty sám. Počuješ ich hlasy! Lákajú ťa do priepasti.

Nezvládáš to, vieš to veľmi dobre. Preto zatváraš oči a už myslíš na jediné. Z chodby smiech, v tej chvíli hriech. Nevedia, čo sa s tebou deje. Nechápu, nik to nechápe. A tak len naďalej potichu trpíš a praješ si už len to jediné... Praješ si umrieť.

Tie hlasy! Praješ si, aby utíchli. Aby ťa prestali ničiť, no ty to už vieš. Je pozde. Ich tichý sykot, to vábenie. Nech sa to skončí už, nech ti doprajú kľud, inak skončíš ty sám. Počuješ ich hlasy! Lákajú ťa do priepasti.

A ty do nej padáš, necítiš už nič. Zahaľuje ťa temnota, berie si aj to nazvyš. Zatvorené oči, neskutočné ticho. Nastalo to, čo nebolo dlho dopriato. Koniec.