Bol tak krásný deň, mala však jeden sen. Túžila nazrieť svetlo, nadýchnuť sa vzduchu, oni ji však nutili, nech nevychádza vonku. Nechápala dôvod, neverila im. Vykradla sa v noci, utiekla do húštin.
V tom udrel blesk, aj keď búrky niet, zjavil sa chlap, čo v ruke dýku držal. Ostala si v šoku, predstavuje to tvoju nočnú moru.
Zjavil sa tam ako tieň, bol nádherný, to predsa viem! Chcel ťa ochrániť, mocou ich zastaviť! Zletel z výšky, ako z nejakej knížky, nádherný temný anjel!
V očiach hnev, dlane v päsť. Netrvalo dlho a muža z blesku nebolo. Otočil sa k tebe, na rukách moc, čierne perie nad hlavou, v očiach ľad.
Chcel, aby si zmizla, vytratila sa ďaleko preč, zamkla sa! No odmietla si.
Hnevala si ho, tak strašne moc. Vzal ťa nechcene do náručia, vyletel na oblohu, držal ťa pevne.
Zjavil sa tam ako tieň, bol nádherný, to predsa viem! Chcel ťa ochrániť, mocou ich zastaviť! Zletel z výšky, ako z nejakej knížky, nádherný temný anjel!
Nepozeral na ňu, položil ju pri dome. Jej z oka slza jediná, nechcela byť znova zavretá. Zdvihol pohľad, ostal zaskočený. Nemohla ostať vonku, išli po nej, tí čo vznikajú z blesku. Ona však nechcela znova sedieť zavretá za štyrmi stenami ako zver!
Zjavil sa tam ako tieň, bol nádherný, to predsa viem! Chcel ťa ochrániť, mocou ich zastaviť! Zletel z výšky, ako z nejakej knížky, nádherný temný anjel!
Pozrel jej do očí, naozaj sa na ňu pozrel, v tom sa jemne usmial. Prikročil k tebe, ovinul ruky okolo tvojho tela, zakryl krídlami. Vedel, čo prežíva, on na to nemôže len tak pozerať. Zotrel jej slzu, ponárala sa v smútku. Objal ju pevnejšie, nech cíti, že ktosi s ňou je. Nie si sama, to mi ver!
Zjavil sa tam ako tieň, bol nádherný, to predsa viem! Chcel ťa ochrániť, mocou ich zastaviť! Zletel z výšky, ako z nejakej knížky, nádherný temný anjel!
Vzal ťa do rúk, tentoraz silnejšie. Vzlietol na oblohu, ponoril sa v tme. Držal ju pri sebe, niesol ju ku sebe. Letel ďaleko, veľmi ďaleko, ukryl sa v tme, nie je to len v sne. Splynul s nocou, navždy sa stratil. Spolu s ňou.
