Letíš

Bol to normálny deň, ako každý iný. Slnko na oblohe, no pritom strašná zima. Prechádzka v lese, ako každý deň. V tom sa zjaví tieň! Z oblohy obrovský tvor, na ňom chlapec s úškrnom na perách. Zľakla si sa, nechápala, chcela utiecť preč. On ti to však nedovolil, vraj si teraz súčasťou ich hier.

Letíš na drakovi, v očiach úžas! Vietor vo vlasoch, v očiach jas. Všetko dopadlo na svoje miesto, ktoré bolo kedysi prázdne. Vieš, že toto je presne to, čo chceš.

Vraj je učiteľom, ty odteraz jeho študentkou. Budova vysoko do nebies, v nej mnoho ľudí, pozeráš, ako to tu chodí. Bojíš sa, cítiš strach. On ťa však chytí za ruku a povie, že niet sa čoho báť, ty to dáš.

A tak kráčaš vpred, všetci ticho zazerajú. Nicolas, tak sa volá, kráča potichu za tebou. Nechápu, že si ťa vybral práve on, človeka, tak slabú bytosť. Je tvojim mentorom, učí ťa všetko, čo vie, čo dokáže!

Letíš na drakovi, v očiach úžas! Vietor vo vlasoch, v očiach jas. Všetko dopadlo na svoje miesto, ktoré bolo kedysi prázdne. Vieš, že toto je presne to, čo chceš.

Rýchlo sa učíš, v ňom to hrdosť prebúdza. Veril v teba, od začiatku, a ty si to zvládla len kvôli nemu. Vidíš mu v očiach lesk, ktorý v iných niet. Začínaš cítiť čosi, čo by si nemala. Bojíš sa, tak strašne moc, no naďalej sa naňho usmievaš. Pozerá na teba, pridlho, pery znova v úškrne.

Letíš na drakovi, v očiach úžas! Vietor vo vlasoch, v očiach jas. Všetko dopadlo na svoje miesto, ktoré bolo kedysi prázdne. Vieš, že toto je presne to, čo chceš.

Letíš vpred, všetko nechávaš za sebou, tvoja prvá misia je ďaleko od neho a ty sa bojíš, že už sa nikdy nepozrieš do očí jeho.