Bola hlboká noc, nedokázala si zaspať. Vedela si, čo ti pomôže. Vonku bola nepreniknuteľná tma, hviezdy vysoko na oblohe.
Všade nesmierne ticho, ani jedno auto. Nepáčilo sa ti to, chcela si sa vrátiť späť, no v tom si si uvedomila, že cesty niet.
Zjavil sa tam on, ako tichý tieň, prenásledoval ťa celý deň. Pozeral na teba, úškrn na perách, dva veľké zuby, na nich rudastá krv.
Bola noc, spojila dvoch ľudí! Dve rôzne bytosti, žiaden strach, len záujem! On ako tieň, ty pohasnutý plamienok. V srdci nádej, že sa to čoskoro skončí. Že tento svet pred tebou sa čoskoro skončí.
V očiach mal temnotu, ani kúsok svetla! Chodil ako tieň, ako keby bol súčasťou noci. Šeptal do vetra slová, ktoré sa ti zarývali do duše. Posledné slová.
Približoval sa, no strach neprišiel. Usmiala si sa, tešila sa, že tvoj koniec konečne príde. On zastal, šokovaný pohľad, nebojíš sa? Potichu sa opýtal a prekročil z nohy na nohu. Nechápavo.
Bola noc, spojila dvoch ľudí! Dve rôzne bytosti, žiaden strach, len záujem! On ako tieň, ty pohasnutý plamienok. V srdci nádej, že sa to čoskoro skončí. Že tento svet pred tebou sa čoskoro skončí.
Dokráčala k nemu, vzala mu kapucňu čierneho kabátca do ruky a zhodila mu ju z hlavy. Prekvapene ostal stáť na mieste, pozeral jej do očí, v tom tma z tých jeho pohasla.
Videl v tebe to, prečo si sa ho nebála. Prečo si sa nebála smrti ani bolesti. Rozzúrilo ho to! Priala si smrť... Kvôli nim.
Jemne vzal jej ruku do dlaní, odhrnul jej rukáv, zazrel fialkasté modriny pozdĺž celého zápästia.
Bola noc, spojila dvoch ľudí! Dve rôzne bytosti, žiaden strach, len záujem! On ako tieň, ty pohasnutý plamienok. V srdci nádej, že sa to čoskoro skončí. Že tento svet pred tebou sa čoskoro skončí.
Hnev mu opantal zmysli, nerozumela tomu. Mal ju zabiť, prečo to ešte nespravil? No on sa jej len potichu uklonil a vytratil sa v tieni za ním. Ako keby bol ich súčasťou.
