Hlbokom lese, ticho šušťi lístie,
Každý náš krok je plný obáv.
Starý zámok sa týči nad korunami stromov,
Ako temný duch strážia tajomstvá minulosti.
Dvere sa otvárajú s vŕzganím,
Prašné chodby nás lákajú dovnútra.
Tieňové postavy sa mihajú v rohoch,
A Chladný vánok nás obklopuje.
V temných hĺbkach zámku, kde čas sa zastavil,
Spia dávne tajomstvá, plné zla a snov.
Hrobky nás volajú, duchovia sa po chodbách smejú,
V temnote sa skrýva zlo, ktoré nás pohltí.
Hrobky otvárajú svoje náručie,
Kostry vystupujú zo zeme.
Tmavé sily sa prebúdzajú,
Staré kúzla sa opäť uvoľňujú.
Zrkadlo odráža pravdu, krv volá po pomste.
Som väzňom minulosti, osudu otrokom.
Musím čeliť temnote, prelomiť kliatbu,
Alebo navždy zostať v tomto prekliatom zámku.
V temných hĺbkach zámku, kde čas sa zastavil,
Spia dávne tajomstvá, plné zla a snov.
Hrobky nás volajú, duchovia sa po chodbách smejú,
V temnote sa skrýva zlo, ktoré nás pohltí.
Si vážnom démonov, ktorý si prišli po tvoju dušu.