Mŕtvy Kvet v Tme 3

Pod závojom tmy, dlho už spím,

V tichu sa skrývam, ako zlý sen.

Kedysi rozkvitol, vo vôni snov,

Teraz sa rozpadám, v mori zlých slov.

S každým pohybom zúfalo klesám,

Jedovaté plyny, v duši osídlené.

Každé zrnko piesku v čase unášané,

Zrkadlo mi vraví, že nie som predurčený.

Si ako mŕtvy kvet, plný jedovatých plynou,

V hlbokých sťenách, kde sa nádeje schovávajú.

Svetlo vo vetre, klesá len,

Prebudím sa raz, len ak sa zdvihne sen.

Stratené včely, ich let sa zmenil,

Na lúke ťišinou, v srdci mi tlčie.

Cesty roztrhnuté, na jednej strane,

Záhrady plné hniezda, bez nádeje na slnečné dni.

S každým pohybom zúfalo klesám,

Jedovaté plyny, v duši osídlené.

Každé zrnko piesku v čase unášané,

Zrkadlo mi vraví, že nie som predurčený.

Si ako mŕtvy kvet, plný jedovatých plynou,

V hlbokých sťenách, kde sa nádeje schovávajú.

Svetlo vo vetre, klesá len,

Prebudím sa raz, len ak sa zdvihne sen.

Vo sne vekov sa rysuje,

Hlas volajúci, z hlbín sa vynorí.

V atrape myšlienky sa hrajú,

Roztrhnú večnosť, kde pravda umiera.

Si ako mŕtvy kvet, s farbami šedých snov,

V oblakoch, čo hriech, viaže k pondelkom.

Pozerám do dychu, kým duša sa mení,

Na mŕtvy kvet, v hňisom, zdrveňi.