som doma, mám oddych, spím,
lepší život, prepych, to všetko sním,
vtedy budík zvoní a sen nútene ustúpi,
tvrdá realita neúprosne nastúpi,
je skoro, je tma a zima,
za behu umyť, káva a rýchlo von,
opúšťam dom, na zastávku bežím galopom,
autobus ide jak slimák, sedím na ihlách,
vystúpim a bežím, tlačím na pílu,
dobieham na poslednú chvíľu,
zase nestíham ani cígu.
ovládam pulty, som kápo, som báro gangstro,
celú šichtu zvládam ako virtuózo maestro,
poznám kolegiálne vzťahy,
partie, intrigy a horúce hlavy,
mysľou som nad tým a radšej robím zľavy,
zákazníci v rade si stavajú hlavy,
chcú byť obslúžení hneď a zaraz,
vôbec nechápu že nemôžem robiť všetko naraz,
je nás málo a roboty veľa,
pomaly sa blíži zavŕšenie diela,
šichta končí a ja pozerám na dvere,
ešte mi ale treba dokončiť papiere.
odchádzam neskoro, autobus už nechytím,
si sadnem na zastávku a uvidím,
medzitým v kľude jednu zapálim,
autobus zas ide jak slimák,
neviem si predstaviť že by to bolo inak,
vystúpim a ledva idem,
teším sa ako domov prídem,
únava ma už teraz bere,
doma ledva otvorím dvere,
vchádzam, sa potácam,
na stoličku padám,
po celom dni v práci to už nezvládam.
po krátkom oddychu a od únavy povzdychu,
dopijem rannú kávu,
dám si studenú stravu,
potom pôjdem všetko upratať,
riady umývať, ponožky zašívať,
mačky, sliepky a psíka opatriť,
dať im vody a riadne ich nakŕmiť,
s malým mačiatkom sa trochu pomazliť,
som už bez dychu,
našťastie je čas oddychu,
pozriem si kúsok filmu,
celý už nedám,
do snov zľahka padám,
nejaký zmysel v tom hľadám,
čas do neznáma plynie,
nádej na lepší život pomaly hynie.
nádej na lepší život pomaly hynie.
tento song je venovaný Kvetke,
a jej kolektívu na pultoch,
v nákupnom centre,
na sídlisku Adama Trajana,
v Piešťanoch pri hlavnej ceste.
timadorina
