Ľudia kričia, hudba hrá, no pravdy málo je,
najväčšia hrozba chodí v tvári človeka, nie zvieraťa…
Oni sa bránia len pred tým, čo ublížiť im chce,
a ja som dávno pochopila, komu skutočne verím.
(Refrén)
Dávaj si pozor, komu veríš, či človeku, či zvieraťu,
oni cítia tvoju dušu, ty len masku na človeku.
Ja verím svojim psom, chránia ma pred svetom klamov,
zviera vycíti charakter, skôr než začnem veriť slovám.
(2. sloha)
Mnohí sa hrajú na anjelov, no v očiach majú tmu,
zviera sa nedá oklamať, vie kto patrí do môjho kruhu.
A keď sa svet obráti, a každý hrá len svoju hru,
viem, že pri mne stoja tí, čo nikdy nezradia moju dôveru.
(Refrén)
Dávaj si pozor, komu veríš, či človeku, či zvieraťu,
oni cítia tvoju dušu, ty len masku na človeku.
Ja verím svojim psom, chránia ma pred svetom klamov,
zviera vycíti charakter, skôr než začnem veriť slovám.