Yeah...
(Na, na, na...)
Všetko bliká, jak jej oči v noci, brácho...
Mala plány, mala sny, no v hlave chaos,
každý deň nový film, no furt ten istý návoz.
Hovorí, že nechce klamať, no klame zas,
raz ti píše, že ťa ľúbi, potom ticho, zhas.
Vidím ju v bare, má drink a falošný smiech,
pýta sa, či viem, ako chutí hriech.
Dve čiarky na teste, v hlave tri mená,
a v každom z nich jeden chalan, čo jej zmenil DNA.
Moja ex a ex dvoch ďalších,
všetci sme len tieň jej snáh, nič viac.
Tehotná a nerozhodná,
hovorí, že nechce klamať — no klame zas.
Automaty žerú lásku, cash aj čas,
a ona stláča start, aj keď dávno hrá nás.
Vždy keď prehrá, hovorí, že končí s tým,
no ráno zasa bliká v herni, ako stroj s vínom.
Povie, že hľadá pokoj, no to je len reč,
keď padne ticho, začne klikať, nech to hučí preč.
Zmenila číslo, no všetci ho máme,
zostalo v hlave, jak jazva po rane.
Raz chce rodinu, raz slobodu,
stojí v daždi, čaká výhru, no má len náhodu.
Moja ex a ex dvoch ďalších,
všetci sme len tieň jej snáh, nič viac.
Tehotná a nerozhodná,
hovorí, že nechce klamať — no klame zas.
Automaty žerú lásku, cash aj čas,
a ona stláča start, aj keď dávno hrá nás.
Hovorí mi “prepáč”, no viem, že klame,
slzy má na príkaz, city má v plameňoch.
Keby vedela stopnúť ten kolotoč v hlave,
možno by raz žila, nie len hrala role.
Vidím ju stáť pri automate,
v očiach svetlo, no v duši tma.
Raz sa zasmeje, raz len mlčí,
a ja viem, že ju tie stroje navždy zhltli.