(Verš 1 – Mima)
Vôňa škorice už plní dom,
to Mima opäť čaruje v ňom.
Pečie pre všetkých, s láskou do koláča,
už viem, prečo vianočná nálada sa vracia.
Dnes žiaden stres a žiadna diéta,
jej linecké sú chuť celého sveta.
Tie ruky, čo vedia cesto miesiť,
robia Vianoce – a na tom sa chcem tešiť.
(Refrén)
Naše Vianoce, rodinný sen,
s ľuďmi, čo prežiaria každý deň.
Mima, Bibka, Valika a Eňko,
spolu sme jeden dokonalý venček.
Zvuk smiechu a zvončekov tón,
to je náš vianočný, rodinný trón.
(Verš 2 – Bibka)
A vtom vo dverách, úsmev široký,
naša Bibka, žiaden smútok, žiadne šoky.
Aj keď ju občas bacil trošku láme,
jej energia je silnejšia než plameň.
Nič ju nezlomí, žiadne zlé správy,
pre nás je jasný maják, čo nám zdraví:
"Hlavu hore, veď sú Vianoce!"
A hneď aj tá najväčšia starosť sa otočí.
(Refrén)
Naše Vianoce, rodinný sen,
s ľuďmi, čo prežiaria každý deň.
Mima, Bibka, Valika a Eňko,
spolu sme jeden dokonalý venček.
Zvuk smiechu a zvončekov tón,
to je náš vianočný, rodinný trón.
(Bridge – Valika a Eňko)
A naša Valika, svokrička najlepšia,
pripravuje stôl, žiadna je sťa.
So srdcom na dlani, vždy s dobrou radou,
pod jej krídlami všetko je v poriadku, s radosťou.
A náš taťko Eňko, náš domáci majster,
či žiarovka, či skrinka – všetko vie.
Vianočné svetlá zapája, nech svietia,
s ním doma máme istotu a prežitia.
(Záverečný Refrén/Outro)
Tak poďme, rodina, sadnime si k stolu,
pretože máme tých najlepších spolu!
Mima, Bibka, Valika a Eňko,
Ďakujem, že ste, naše Vianoce, naše všetko.
(Šťastné a veselé!)