Čachtická pani

Na hrade v tichu, kde vietor kvíli,

ozvena krídel netopierích síl,

zrkadlo praská, svieca sa chýli,

v komnatách krvavý tieň sa skryl.

Čachtická pani, biela tvár,

v krvi si hľadáš večný dar.

No večnosť nie je z ľudských tiel,

len prázdny hrad a šepot diel.

Devčatá miznú, strach ticho rastie,

za múrmi plač sa k nebu dvíha,

červené stopy na studni v časti,

noc svoje tajomstvá nikdy nevydá.

Čachtická pani, biela tvár,

v krvi si hľadáš večný dar.

No večnosť nie je z ľudských tiel,

len prázdny hrad a šepot diel.

V žalári kameň, čo steny zviera,

chladnejšia kliatba než smrti mráz,

za oknom havran krídla už zbieha,

a hrad tvoj zaspal na tisíc čias.

Čachtická pani, biela tvár,

zostaneš iba tieňom báj.

Na veky v temnom sne sa skry,

v Čachticiach večne budeš žiť.