STARLIGHY

1. VERŠ

Milujem ako železo v ohni,

kým držíš tvar, som pevný, som tvoj.

Dlane mám drsné, nie sú na ozdoby,

ale unesú svet, keď rozpadá sa na prach.

Dal som ti teplo, čo páli aj lieči,

srdce jak pec, čo nepozná klam.

No lož je voda — stačí jej málo,

z ocele ostane studený chrám.

REFRÉN

Najprv som horel, dnes pálím chladom,

čo si mi vzala, hnije pod ľadom.

Milujem tvrdo — ber, alebo choď,

jazvy ma naučili, kedy je dosť.

2. VERŠ

Bol som dom, nie hotel na noc,

mal som základy, nie len steny.

No keď si odišla bez jediného slova,

V stenách to hučí dokola, znova .

Každé sklamanie je len ďalší kurz prežitia,

žiadny diplom, len jazva a dym.

A ďalšia žena chce čisté ruky,

no ja už viem, čo spraví dotyk s tým.

REFRÉN

Najprv som horel, dnes pálím chladom,

čo si mi vzala, hnije pod ľadom.

Milujem tvrdo — ber, alebo choď,

jazvy ma naučili, kedy je dosť.

BRIDGE (B-čko, pomalšie, hlbšie)

Nie som ľad zrodený z tmy,

len oheň, čo sa naučil spať.

Ak ma chceš milovať, nie spáliť sa na prach,

musíš vedieť, kde prestať sa hrať.

ZÁVEREČNÝ REFÉN / OUTRO

Tak ak ma chceš, ber ma celého,

aj s prasklinami, aj s chladom v dlani.

Láska muža nie je jemná báseň —

Je to vojna

Je to vášeň

Je to tlak