[Sloka 1]
Boli sme dvaja proti svetu,
v očiach si nosila môj svet.
Každé „navždy“ znelo úprimne,
kým nezačal padať náš let.
[Refrén]
Láska odišla bez stopy,
ako tieň, čo ráno zmizne v tme.
Už ťa nečakám pri dverách,
navždy je naozaj navždy, viem.
[Sloka 2]
Ticho hovorí viac než slová,
a tvoj pohľad už patrí iným.
Zostali mi len spomienky,
ktoré bolia, no sú stále srdcu blízke.
[Refrén]
Láska odišla bez stopy,
ako dážď, čo steká po skle.
Nechala si mi prázdne dni,
navždy je naozaj navždy, viem.
[Mostík]
Možno raz odpustím,
možno raz zabudnem.
Ale dnes to ešte nejde,
tvoja stopa stále hreje.
[Refrén – záverečný]
Láska odišla bez stopy,
už sa nevráti späť ku mne.
Navždy nie je len fráza,
je to koniec... a ticho vo mne.