Vladena

Každé ráno vstáva skôr než deň,

v tichu domu počuť jej smiech aj tieň.

Ruky unavené, no srdce má zlaté,

pre nás je domov vždy tam, kde je ona, niekde v blate dní, no stále pevná.

Vladenka naša, láska jediná,

v tvojom náručí svet význam má.

Za každý deň, čo dávaš nám bez slov,

ďakujeme ti, láska, si náš domov.

Keď synovia rastú a svet je veľký,

ty stojíš pri nich, nežne, ale smelo.

Učíš ich silu, pravdu aj cit,

ako milovať, odpúšťať a žiť.

Vladenka naša, srdce rodiny,

bez teba by sme neboli my.

Za každý úsmev, slzu aj sen,

ľúbime ťa dnes aj každý jeden deň.

Možno to nehovoríme dosť často,

no v každom kroku ideš s nami naplno.

Si žena, mama, priateľ aj dar,

náš tichý zázrak, náš svetlý chrám.

Vladenka naša, ďakujeme ti,

za lásku, čo nás učí rásť a žiť.

Sľubujeme dnes, tu a teraz,

že ťa budeme ľúbiť – v každom čase, v každom z nás.