Prišiel deň, nastal náš čas,
kedy zhaslo svetlo, neni mráz, zas.
Nebojíš sa? Boj sa iba mňa,
neveríš? Tak povstaň, zdolaj ma.
Nemám strach zo žiadnych intríg,
zasmejem sa, dám si stretching.
Hudba je posilňovňa mojej mysle,
každý deň si plním sen, čo má zmysel.
Nie som na všetko úplne sám,
podporia ma ľudia, čo rád ich mám.
Nikdy ich nezradím, nesklamem,
ich dôveru v živote potrebujem.
Pocítiš to, keď spadneš na dno,
z víťazstva bude zrazu K.O.
Sám to nezvládaš, blúdiš v hlave,
vyzeráš na 40, vrásky všade.
REFRÉN:
Kde sú tie časy, keď som sa cítil ako pán,
užíval si život, bral som to ako dar.
Dar to bol, len môj sen, moje ideály,
žiadne starosti, nič – užívačky a párty.
Je to ako sen, zrazu sa zobudíš,
otvoríš oči a potom až všetko pochopíš.
Všetky tvoje plány pominuli,
v minulosti zostali, skryté sa zabudli.
Nevrátiš roky života už späť,
proti prúdu nezaplávaš – ty to vieš.
Zostali ti v hlave iba spomienky,
premietaš si to ako v telke rozprávky.
Môžeš to pretáčať stále dookola,
no realita na tom istom mieste stále ostáva.
Život je ako ručičkové hodiny,
keď sa zastavia, všetko sa zrazu zmení.
Pozeráš sa nemý na samého seba,
lebo čas sa zastavil už iba pre teba.
Si duch, nikomu už v živote nezavadziaš,
všetci ťa obchádzajú, nikomu nechýbaš
Ťuk ťuk – tebe to nech nej*be,
povstaň a ukáž tú pravú silu v sebe.
Počúvaj svoj vnútorný hlas,
šepká: „Vyskoč na nohy hore zas!“
Netreba sa po porážke hneď vzdať,
musíš byť silný, pevný ako betón ostať.
Začala moja duchovná cesta,
je to moje poslanie, sen z detstva.
Niečo dokázať, nové ukázať,
dokázať sebe, vám, že to viem podať sám.
Hudba, tvorba, ulica, zloba,
dobro, hnev, strach, plač – všetko obklopuje nás.
Mňa, teba či vás – sme súčasťou guľatého sveta,
s nami to metá, našej Zemi, našej mame,
všetko sa rokmi, časom mení.
REFRÉN
REFRÉN:
Kde sú tie časy, keď som sa cítil ako pán,
užíval si život, bral som to ako dar.
Dar to bol, len môj sen, moje ideály,
žiadne starosti, nič – užívačky a párty.
Je to ako sen, zrazu sa zobudíš,
otvoríš oči a potom až všetko pochopíš.
Všetky tvoje plány pominuli,
v minulosti zostali, skryté sa zabudli.
Nevrátiš roky života už späť,
proti prúdu nezaplávaš – ty to vieš.
Zostali ti v hlave iba spomienky,
premietaš si to ako v telke rozprávky.
Môžeš to pretáčať stále dookola,
no realita na tom istom mieste stále ostáva.
Život je ako ručičkové hodiny,
keď sa zastavia, všetko sa zrazu zmení.
Pozeráš sa nemý na samého seba,
lebo čas sa zastavil už iba pre teba.
Si duch, nikomu už v živote nezavadziaš,
všetci ťa obchádzajú, nikomu nechýbaš
Sme niekedy z toho nemí,
učíme sa chápať svoje chyby, svoje vlohy.
Čo nás baví, kazia nám to cudzie mravy,
kritiky, zmätené davy.
Musíš byť sám sebou,
si len ty pod modrou oblohou.
Úsmevom všetko ber,
utekaj, nájdi svoj správny smer.
Lietaj si ako voľný vták,
daj si Red Bull – bude to tak.
Život nie je až taký zlý,
ako každý vraví – pozri na seba, do vody.
Budeš čarovný, omočený,
možno pochopíš, o čom život hovorí.
Není to iba
