Untitled

Ondrej dnes má päťdesiat, no furt jak raketa, keď sa ráno zobudí, hneď mu bliká planéta. Topánky sú na strope, papuče v chladničke, nič uňho nie je chyba, to sú jeho zvyky z mládežníčky. Ondrej, náš kráľ chaosu, vždy máš hlavu v oblaku, a aj keď máš päťdesiat, správaš sa jak chalanisko čo má len osemnásť hej. Keď niečo doma nájde, je to čistá náhoda, raz objavil klávesnicu v miske od avokáda. Kľúče hľadá tri hodiny a sú v jeho vrecku, no on tvrdí že tam samé vliezli cestou z vesmírneho streku. Ondrej, náš kráľ bláznivosti, v očiach večná mladosť svieti, polstoročie za sebou, ale stále všetkých berieš srandou veľkouou hej. Keď sa Ondro rozbehne, nikto nevie čo bude, možno skončí v parku, možno v kine, možno u susedovej búdy. Ale jedno vieme isto, nech je kdekoľvek, zanechá tam stopu smiechu, ako náš osobný tajfúnček. Ondrej, náš jubilant šialený, čas na teba nemá žiadne brzdy, päťdesiat je len číslo, nič sa nedeje, lebo ty si stále Ondro čo svet rozosmeje hej.