Untitled

„PRAVDA, ČO ŠTÍPE“

(1. sloha)

Na rohu ulice visí starý plagát,

pravda na ňom kričí, no nik nechce ju brať.

Každý radšej verí tomu, čo sa leskne,

aj keď je to klamstvo, čo sa ľuďom vtíska do vrecka tesne.

(Refrén)

Pravda – niekedy štípe,

niekedy páli až na kosť.

Ale radšej nech bolí,

než by mala byť len hosť.

Pravda – nech sa aj rúca,

stále má väčšiu moc,

ako tisíc prázdnych slov,

čo klamú noc čo noc.

(2. sloha)

V telke zasa mele niekto svoje sväté múdra,

ľudia prikyvujú, aj keď cítia v tom len blúznenie a púšť.

A keď sa ozveš, vraj si ten, čo stále rýpe,

pritom len chceš, aby to, čo žijeme, bolo skutočné a živé.

(Refrén)

Pravda – niekedy štípe,

niekedy páli až na kosť.

Ale radšej nech bolí,

než by mala byť len hosť.

Pravda – nech sa aj rúca,

stále má väčšiu moc,

ako tisíc prázdnych slov,

čo klamú noc čo noc.

(Bridge)

A keď sa všetko zrúti,

zostane len ticho v dverách,

pravda sa tam usmeje

a povie: „Ja som bola stále verná.“

(Záverečný refrén)

Pravda – môže bolieť,

ale aspoň nie je tma.

Keď ju raz spoznáš,

už ti viac klam nepára dna.

Pravda – stojí pri tebe,

aj keď svet je naruby,

a ten, kto si ju kúpiť chce,

ten nech si klame, kým ho to nezruší.