(Symphonic intro: harfa, violoncella, pak epické timpány a kytary) (SLOKA I) – (Romance hôr) Pod hviezdami Tatier sa noc ligocé tisícmi strieborných tónov, ako by samotné nebo túžilo dotknúť sa tých ostrých štítov. Vetrík sa hrá so smrečinou, Fatra ticho dýcha staré príbehy, a celá krajina spieva pieseň lásky — k zemi, čo drží svoje deti v náručí. Vysoko na holiach sa zrodilo svetlo, ktoré chráni hrdosť národa, čo vie milovať aj trpieť. Každý krok v tejto zemi je nežný, aj keď tvrdý, a v srdci tých hôr horí oheň, čo nepohasne. --- (SLOKA II – Ľudia z hôr) Ľudia, čo tu žijú, majú úsmevy mäkké ako horské ráno, a silu, čo vyrastá z vetra, snehu a búrky. V ich dotykoch je teplo domova, v ich slovách česť, a v ich pohľadoch sa skrýva nekonečná vernosť tejto krajine. Romantika lúk pod Rozsutcom, vôňa sena a potokov znejúcich ako harfové struny, to všetko dáva duši pokoj, ktorý nenájdeš nikde inde na svete. --- (SLOKA III) – (Temnota, ktorá prišla) Ale raz sa na túto krajinu zniesol tieň, tak studený, že aj orly stíchli vo svojich hniezdach. Fašizmus roztrhol jej pokoj ako búrka, a krajina, čo poznala iba prácu a lásku, zrazu musela čeliť oceľovej temnote. No aj v tej noci žiarili srdcia — mládenci i dievčatá z dedín, partizáni z hustých lesov, ľudia, čo sa odmietli skloniť pred nenávisťou. (Growl, hlboký, epický) „Tatry nepadnú! Duše nezlomíte!“ --- (REFRÉN) – (Romantika odvahy) (Silný symfonický nástup, muž + žena v duetu) „Pod hviezdami Tatier sa rodí sila, v Tichej doline i v hmlatých ránach. Láska k zemi, čo nezradí svojich, horí jasne aj vo vetre vojny. Slovensko krásne — tvoje hory sú srdce, čo bije za nás!“ --- (SLOKA IV) – (Nádej v objatí hôr) Keď noc ustúpila, ako keď sneh schádza z končiarov, zrodila sa sloboda — pomalá, jemná, no skutočná. Krajina si zotrela prach bolesti a opäť rozkvitla v zelených farbách pokoja. Na lúkach sa znovu ozýval smiech, fujary spievali o pokoji a návratoch, a v každej dedine horeli ohníčky radosti, ako spomienka na tých, čo položili život, aby romantika tejto krajiny neumrela. --- (FINÁLE) – (Srdce Tatier) (Orchestr vrcholí, epické sbory) „Tatry, Fatry, slovenská zem — zrodili ste hrdinov aj milencov. Váš vietor nesie pieseň pokoja, vaše skaly držia sľuby odvahy. Národe, ktorý prežil noc — miluj svoju krajinu, lebo ona miluje teba!“ ---

„Pod hviezdami Tatier“